(Píše Gabika ,,Žabiak")
Keď mi Katka oznámila, že pôjdeme do nej a môžme u nej aj prespať. Veľmi som sa k nej tešila. Mamka mi k tejto príležitosti nakúpila jednu veľku tašku sladkostí pre to som pred knižnicu, kde som sa mala stretnúť s Luciou, prišla neskoro. Lucia už ma čakala a namiesto pozdravu povedaloa:
,,No kde si toľko?" Skríkla.
,,Veď keby si videla čo všetko mi mamka nabalila," Odpovedala som jej.
,,To je jedno. Potrebujem ísť do knižnice," Povzdychla si Lucia.. ,,Postražiš mi bicykel?"
,,Ja ,že pôjdeme spolu. Neviem čo si mám požičať," zafňukala som. ,,Dúfala som ,že by si mi pomohla vybrať knihu,"
,,Dobre. Veď mámm tu klatku," Odvetila mi Lucia a hneď sa aj pobrala k svojmu bicykli. S batohu už viťahovala kľuče.
Keď sme ich pripli Lucia prehlásila. ,,Gabika, mi sme pripli bicykle o seba, namiesto tyčky," Hneď na to sme to napravili a šli konečne do knižnice.
,,Keď my dojdeme do večera do Šalgova tak to bude zázrak," Prehodila Lucia keď sme šli do knižnice. Nakoniec sme si vypožičali knihy aj keď nám to trvalo trocha dlhšie. Vyšli sme von a konečne vyrazili na cestu.
Cestou po cyklistickom chodníku sme sa rozprávali ako sa tešíme ,že môžme stráviť noc u Katki a čo všetko tam budeme robiť.
Prišli sme do Šalgova, a nevládali sme. Myšlienka na to ,že už budeme stvárať blaznovstvá s katkou nás popohnala a tak sme sa čo najrýchlejšie, a musím povedať ,že Lucia aj hlučne, prešli okolo futbalového ihriska. Katka nás čakala pred ich domom. Najprv sme sa vydíchavali ale nakoniec sme si šli odložiť veci do Katkinej izby.
,,Čo budeme robiť?" Opýtala sa katka.
,,Neviem," Odvetili som.
,,Čo trebars sa ísť previesť po Šalovfe?" Navrhla, ako inak neš, Lucia. Ale presto ,že sa nám nechelo sme nemali čo robiť. Katka nám ukázala pár ulíc.
Vrátili sme sa k nej domov kde sme sa napili a tak sme sa vybrali k susedom na trampolínu. Chvíľu sme skákali a rozprávali sa. Poprosila Jožka, Katkineho brata, aby nás nakameroval. Chvíľu sme skákali keď v tom Katka začala aukať a sadla si na kraj trampolíny.
,,Katka čo ti je?" Začali sme sa vypytovať.
Katka si pošúchala kosť na členku veľmi opatrne. ,,Stupila som krivo," ODvetila a zafňukala.
,,Katka mala by si ísť za svojou mamkou," Navrhla Lucia
,,Nie. Ja si len sadnem a potom to prestane bolieť," Odvetila znova Katka ale jej výraz potvrdzoval všetko. Bolelo ju to.
,,Nie Katka," Prehovorila som. ,,Mala by si ísť za mamkou,"
Ešte pár krat sme jej s Luciou dohovárali ale nakoniec povolila a šla za mamkou. Cestou sme ju museli podopierať aj keď to odmietala. Mamka jej to obviazala. Spolu s Luciou a Katkou som šla na futbalové ihrisko kde si Katka sadla na lavičku a ja k nej. Lucia a Jožko si začali kopať loptu. Potom čo ma Katka uistula ,že sa nudiť nebude som sa k nim pridala a strielali sme Lucii do brány.
,,Ja som lepšia v bráne ako u útoku aj keď silno kopať viem," Prehlásila Lucia. Mala pravdu. Vždy v škole bola v bránke. Katka je naopak skvelá v útoku a už nie raz nás v škole priviedla k víťaztvu.
Chvíľu sme si kopali keď Katka zobrala môj mobil a začala nás natáčať a kamerovať. Niekedy medzi tým prišli na ihrisko jednej ocko so svojou dcérou a dvaja psíky. Podľa toho čo nám vravel ujo mali dve mesiace. Jedna mala krémovu farbu a volala sa Jessy a druhá mala zase farbu mliečnej čokolády a volala sa Eimi. Lucii sa tak páčila mi ju ani nehcela dať na ruky. Pusinkovala ju a tlačila k sebe. Nakoniec sme už šli, lebo sme boli smädný.
Laura, dcéra uja čo vlasnil Eimi a Jessy, bola s toho smutná, lebo sme sa s ňou rozprávali. Lucia jej prisľúbila ,že možno prídeme neskôr ale každý vedel ,že sa tak nestane. Napili sme sa džúsu a šli sme znova skákať. Celý čas sme sa len zabávali. Bol to skvelý deň.
Keď už sa zvečerievalo šli sme si zahrať skývačky s katkinými susedmi. Po pár kolečkách sme sa dohodli ,že ideme pozerať film a tak ho Lucia zapla. Bybrala špeciálny film, o prieteľstve.
Po hodinke pozernia sme šli vonku s tým ,že sa už rovno najeme ale museli sme ešte počkať, lebo sa klobási ešte nedopiekli. Dali