(Píše Lucia)
Čo o lyžiarskom napísať, že? Hlavne, keď už pomaly spíte na klávesnici. Čo keby som začala od pondelka?
Fajtn pondelok: Myslím, že všetci chytali stresy. Bola som taká nervózna, že som zavolala Gabike, ani sama neviem prečo. No proste som horúca hlava ako sa vravý.
Nakoniec, keď som videla, že prišlo už viac žiakov, celá napätá a nervózna som sa vybrala aj s lyžami vonku. Cítila som sa divne, hlavne, keď som niesla lyže ulicou, kde vôbec nie je snech. Horko- ťažko by sme ho našli na horách a nie to ešte niekde v meste.
V polovici kroku som zasekla s tým, že čo ak prídem veľmi skoro a čo ak naopak nestihnem. Možno ešte chvíľu počkám a podobné myšlienky sa mi rinuli hlavou. Nakoniec som to vzdala a svoje nohy sa snažila uviesť do pohybu, prejsť tu ulicu, kde by som už bola konečne v škole. Ako som zistila neskôr, polovica mojich spolužiakov šli už za tmy. Nebola som však ani posledná, lebo som Katku vytiahla ísť oproti Gabike. Nakoniec súhlasila. Ani sme sa nenachodili, keď už sme boli pri nej.
Neskôr sa k nám pridala Ema, ktorá mala dosť problém uniesť pár vecí a tak som jej radšej pomohla, skôr než by jej veci spadli na zem.
Pred kamlnkou sa to len žiakmi hemžilo. Žiaci sú však žiaci, ale čo ak vám tam chodia len vystresovaný ľudia, ktorý nevedia, kde im hlava stojí. Nervozita vo vzduchu by sa dala krájať.
„Ako vyzerám a a moje vlasy sú ako po výbuchu," prehlásila Katka a ja som to už navedržala, čala Emu za ruku a ťahala ju von, aby som sa pr isotutu nezbláznila.
Cestou na Drenicu som vyhliadala mŕtvu mačku na ceste, ktorú som videla dve dni pred tým, keď som s mojou mamkou, ockom a bratom bola na malej lyžovačke. Po vystúopení z autobusu sme šli po ceste hore a rozprávali sa o hlúpostiach. Možno to všetkým pripadá trocha nudné, ale to len preto, žer neviem, čo viac by som o tom napísala.
Na svahu: Boli sme rozdelený no trochj h skupín. A. B. a C. Zhoda- náhod som ešte nebola rozližovaná a tak som skončila minimálne v skupine B. povedali to aj Kakte a Paťovi a ani jeden nebol práve nadšený a protestovali sme.
Chyba sa napravila a my sme boi v A. bola s nami pani riaditeľka, ktorá bola k nám bola veľmi milá. Popravde viac ako som čakala. Veľa nás toho naučila a som rada, že som sa vďaka nej zlepšila.
Celý týždeň bol zábavný. V štvrtok sme ostali ešte po lyžiarskom, takže sa nám vlastne splnil sen, že sme mali spoločnú lyžovačku.
Keď som prišla domov, nohy ma ani poriadne neboleli. Horšie na tom bol zadok, kedy som sa nemohla ani hýbať.
No čo povedať, že? Lyžiarsky.